Charakterový park

Park okolo Bojnického zámku je sadený ako prírodno-krajinársky park. Pôvodne malo ísť o romantický park s  rôznymi atrakciami, kvázi zrúcaninami a pod. Ako každý takýto park nekončil múrom, ale sa voľne „rozplýval“ formou alejí do priľahlej krajiny a medzi priľahlé domy.

Prvé dochované záznamy o záhradníkoch na Bojnickom zámku, resp. v parku okolo neho sú z r. 1910. V súčasnom období sa v charakterovom parku nachádza viacero vzácnych a zaujímavých stromov.

Lipa kráľa Mateja

Podľa povesti zasadil túto lipu Matúš Čák Trenčiansky v roku, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov Ondrej III., teda roku 1301. Lipa vyrástla v prekrásny majestátny strom. V čase svojho vrcholu mala koruna priemer približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov. Kráľ Matej Korvín (1458 – 1490), o ktorom je známe, že rád pobýval v Bojniciach, usporadúval pod lipou veľké hostiny a porady. O jeho vzťahu k lipe svedčia aj zachované kráľovské listiny datované v Bojniciach so záverečnými formulami "Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus" – Pod našimi milými lipami bojnickými. Vďaka týmto faktom sa stala známou ako Lipa kráľa Mateja.

Krásny strom mali v úcte nielen obyvatelia Bojníc a zámku, ale dokonca aj nepriatelia. Neúprosný čas plynul nad lipou a búrky a vetry poškodili jej najväčšie časti. Začiatkom päťdesiatych rokov pracovníci Múzea v Bojniciach konštatovali, že strom rýchlo chátra. Prvé záznamy o ošetrení lipy pracovníkmi múzea sú z roku 1952. Roku 1969 bola lipa štátnou ochranou prírody vyhlásená za chránený prírodný výtvor.

Ginkgo biloba (Ginko dvojlaločné)

Ginko dvojlaločné je opadavým stromovitým dvojdomým nahosemenným stromom pochádzajúcim pravdepodobne z juhovýchodnej Číny. Napriek tomu, že má stredne veľké listy, nepatrí medzi listnaté stromy. Neprináleží síce do užšie chápanej skupiny ihličnanov (trieda Pinopsida), ale spolu s touto triedou je zaraďovaný do širšie chápanej skupiny ihličnatých drevín (podkmeň Pinophytina). V druhohorách bol rozšírený po celej severnej pologuli.  Dnes existuje len jeden zástupca rodu Ginkgo.

Do Európy bol zavedený r. 1727. Je to liečivá rastlina, ktorá rozširuje lumen vlásočníc a tým spôsobuje lepšie prekrvenie mozgu, končatín a pod. Strom dorastá do výšky 30 – 40 m. Ginko má silnú regeneračnú schopnosť a dokáže obnoviť rast aj z veľmi hrubých konárov. Je to jediný strom, ktorý vydržal atómové bombardovanie v Nagasaki.